Daždivá skúška 70.3 ohňom.

Premiéru v Kaprun Zell am See 70.3 si naplno vychutnal Rado Gerhát..:)

Pozitívne naladení sme v piatok vyrazili do AUT, počasie krásne slnečno 22C, priam ideál. V sobotu rovnako, raňajšie rozplávanie 15min, skúška neoprenu, ľahký bike., všekto ok. Na obed som sa dozvedel že bike sa odovzdáva do depa už deň pred pretekom (vôbec som to netušil a keby mi to chalani nepovedia, tak asi prúser). V depe 2000 bicyklov, strašne veľkééé depo, respect …
Nedeľa race, celú noc pršalo, a predpoveď bola rovnaká aj na celý deň. Posledné úpravy v depe, obliekam do neoprenu, lúčim na „pár hodín“ s polovičkou a našim drobcom a idem k jazeru. Bosí v tej zime tam hopkáme ešte pol hodiny.
Atmosféra sa stupňuje, moja age group štartuje spolu s PRO, tak sa moc dopredu netlačím. A potom rana z dela a ide sa na to. Zo začiatku iba plácam chlapa predo mnou po lýtkach, detto mňa niekto odzadu, po 100m už plávame, snažím sa nájsť si miesto ale je nás tam veľa stále niekto križuje, hodne ťažko sa drží tempo. K prvej bóji to je 900m, aj to chvíľu trvá, idem ju hodne zoširoka, lebo to tam vyzerá na slušný masaker, podobne aj na druhej. Naplával som nakoniec o 100m viac  Vychádzam na breh, 37min, super, sám nechápem. Tlačenica ako na Miletičke , klušem a dávam dolu neoprén, srdce bije o 107, trochu ma pichá v boku, beriem bag s vecami na bike a zisťujem čo je to za fuška sa skrehnutými rukami obliecť. Zvládnuté sa 8min . Beriem bike a šup z depa. Začína riadne liať a prší až do konca biku. Prekvapivo mi to nejak nevadí. Prechod celkom ok, nohy krútia, predbiehajú ma borci tak sa snažím tlačiť na to. Skoro nikto nehákuje, v kopčekoch trochu strácam, šetrím sily, troška v hlave obavy z behu. Okolo trati kopec ľudí, dosť to hecne, nedá sa flákať. Garminy blbnú, ukazujú iba aktuálnu rýchlosť, priemerku ništa, ťahám čo to ide. Prvýkrát namontovaná hrazda, výborná vec, veziem sa na nej skoro stále, okrem dvoch kopcov. Pijem vodu a drbla mi fľaša na zem na námestíčku, tak čakám či na mňa nebude mávať borec z penalty boxu, ale asi ma rozhodca nevidel. Koniec druhého kola, vchádzame na príjazd k depu, kukám na celkový čas a normálne neverím: 3:28! Fúha, bike som dal za 2:45hod, a cítim sa ok, asi 3 gely v sebe na biku, žalúdok ok. Druhé depo máknem, za 4min, akurát mením ponožky, a bežím. Prvé 2km sa mi beží super, 4:45min/km držím, potom to kolíše, snažím sa ísť pod 5min, ale nohy sú ťažšie a ťažšie. Myslím na Filipove slová, prvých 10km bež komfortne, a potom to daj, už to dobehneš, na 10km si hovorím že to rozbalím na 12tom, ale na 12tom to už presúvam na posledných 5km. Neni už energia, na občerstvovačke pijem colu,od 18km začína boleť koleno, achilovky. Ako tak držím tempo, mierne som spomalil ale som v cieli, emócie sú strašne silné, teplo na temene, slzy v očiach, eufória … dokázal som to, dal som half Ironmana za 5:24:46 