Tá moja.

Kým väčšina semi-profikov ešte v kalendári hľadá nejaké tie preteky kde by si mohli v teplejších končinách Európy spraviť meno doznievajúcou formou, ja už mám čas na zhodnotenie sezóny. Vlastne to som mal už po Slovakmane, lebo potom už boli dôležitejšie veci na starosti ako pretekanie.

Takže.. vzhľadom na to, že od začiatku roka som par mesiacov fungoval v programe hernia disc L4, L5, a tiež kvôli stále nevyriešenej otázke môjho žalúdka, hlavný cieľ tohto roka bol baviť sa. A.. bavil som sa.
Začalo to halfom v Senci, kde som mal možnosť prvýkrát naostro vyskúšať “nove” triky na behu a na môj reflux (fungovali bezvadne, akurát to chcelo ešte dva espumizany po biku), ktoré síce vydržali len do mety 5km do cieľa, ale hej… aspoň niečo. Druhe miesto za Jožom Vrábelom keď ma dostal na posledných dvoch kilákoch, keď už som s totálne vyčisteným žalúdkom šiel len na jeden valec.
Zato majstráky v strednom triatlone už boli o poznanie lepšie, aj keď mi servis dvihol adrenalín v poslednom kole, všetky triky v podstate fungovali a napriek tomu ze bolo dosť teplo nebol to ani taky zlý čas ( za posledných par rokov sa rýchlejšie nešlo), ďalší titul doma.
Zábava pokračovala na Oravamane, doslova aj metaforicky. Výrazne najlepšie podujatie na Slovensku, tam som ako ťažkotonážnik vo výsledkoch nehral veľkú úloh, ale myslím že sa na to o rok oplatí zamerať. A ani after party nespadá do žiadnej kategórie z tých co sa dajú zažiť na domácej scéne. Doporučujem všemi deseti. :)
Slovakman bol v znamení pekelných horúčav a znova servisového adrenalínu, ale nakoniec to nemalo až taky zlý koniec, takže dávam aj tomuto preteku OK. Teplo mi z nejakého dôvodu tento rok nejako prestalo vadiť, God blessol espumizan, ale aj tak jedna z hlavných úloh na budúci rok bude vyriešiť servis (keďže si s mojim žalúdkom nemôžem dovoliť absolvovať halfy a full distance preteky bez neho).
Pomedzi triatlony boli ešte nejaké zábavky ako cestné a horské behy, Spartan race, v ktorých som sa tiež úplne nestratil, no a úplný zaver sezóny bol bystrický maratón, z ktorého rastie event naozaj na úrovni.
Síce to nebol to až taký zlý šport, ale aj keď som sa dostal do top 5 s asi o minútu lepším časom než vlani, zdá sa mi, že minulý rok som bol v cieli spokojnejší. Všetci čakáme na ten svoj správny impulz a aj ja som niekde medzi prijímačkami na vysokú školu a oravamanskou afterparty prišiel na to, že to nie je všetko len o časoch a tituloch..To už je ale o inom. :)

Za materiál moje veľké ďakujem smeruje okrem iných outdoor shopu Active planet, Vladecovi a Rišovi V… sezóna ma tak bavila o dosť viac.
Verím že všetci využijete pauzu na poriadny oddych a načerpanie nových síl do zimy, snáď pôjdu veci ako majú, a vidíme sa na Laktátových Hrách 2014.